Veterné parky na Slovensku:
Aký je ich potenciál a aktuálny stav?

Slovensko, hoci nie je geograficky typickou "veternou veľmocou" ako niektoré prímorské štáty, má aj napriek tomu svoj nezanedbateľný potenciál v oblasti veternej energie. V čase, keď sa celá Európa usiluje o dekarbonizáciu a posilnenie energetickej sebestačnosti, je kľúčové zmapovať, kde sa nachádzame a kam môžeme smerovať. V tomto článku sa pozrieme na aktuálny stav využívania veternej energie na Slovensku, aké prekážky musíme prekonávať a aké sú možnosti jej budúceho rozvoja.

Aktuálny stav a existujúce projekty

V porovnaní s inými členskými štátmi EÚ je podiel veternej energie na Slovensku zatiaľ skromný. Ku koncu roka 2024 je inštalovaná kapacita veterných elektrární obmedzená. Jedinou funkčnou veternou elektrárňou je momentálne tá v Cerovej, ktorá slúži skôr ako demonštračný projekt. Pôvodné projekty, ako napríklad na Myjave, boli z rôznych dôvodov zastavené alebo nikdy neboli plne realizované.

Napriek tomu existujú spoločnosti a investori, ktorí prejavujú záujem a pracujú na nových projektoch. Ich úsilie však naráža na mnohé systémové prekážky, ktoré si podrobnejšie rozoberieme ďalej.

Potenciál rozvoja veternej energie na Slovensku

Analýzy a štúdie potvrdzujú, že Slovensko disponuje využiteľným veterným potenciálom, hoci nie v takom rozsahu ako napríklad pobrežné oblasti Nemecka či Dánska. Medzi oblasti s najlepším veterným potenciálom patria:

• Horské hrebene a náhorné plošiny: Najmä v západnej a severnej časti krajiny, kde je veternosť stabilnejšia a silnejšia.
• Otvorené roviny: Určité oblasti v nížinách môžu tiež ponúkať dostatočné veterné podmienky.

Dôležité je odkázať na konkrétne štúdie alebo analýzy, ak sú dostupné, napríklad tie, ktoré vypracovala Slovenská technická univerzita, SAV, alebo medzinárodné energetické agentúry pre región strednej Európy. Tieto dáta sú kľúčové pre objektivitu a dôveryhodnosť tvojho obsahu.

Legislatíva a podpora štátu: Kde to viazne?

Rozvoj veternej energie na Slovensku je výrazne ovplyvnený súčasnou legislatívou a podpornými mechanizmami. Dlhodobá neistota a často meniace sa pravidlá spôsobili, že investori váhajú s rozsiahlejšími projektami.

• Zložité povoľovacie procesy: Proces získavania povolení pre výstavbu veterných parkov je na Slovensku notoricky zdĺhavý a byrokraticky náročný, čo odrádza potenciálnych investorov.
• Podporné schémy: Historicky boli podporné schémy (napr. výkupné ceny) pre veternú energiu menej atraktívne alebo menej stabilné ako pre iné obnoviteľné zdroje, čo viedlo k ich poddimenzovaniu.
• Nedostatočný územnoplánovací proces: Chýbajúca systematická identifikácia a vymedzenie vhodných lokalít pre veterné parky v územných plánoch obcí a vyšších územných celkov komplikuje prípravu projektov.

Hlavné výzvy a prekážky

Okrem legislatívy a byrokracie čelí rozvoj veterných parkov na Slovensku aj ďalším výzvam:

• Verejná mienka a NIMBY efekt: Odpor zo strany miestnych komunít, často založený na obavách z hluku, vizuálneho dopadu alebo vplyvu na prírodu, je významnou prekážkou (tzv. "Not In My Backyard" efekt). Nedostatočná komunikácia a vzdelávanie verejnosti k tomuto problému len prispievajú.
• Stabilita elektrizačnej sústavy: Vysoký podiel variabilných zdrojov energie (ako je vietor a slnko) si vyžaduje robustnú a flexibilnú elektrizačnú sieť, ako aj dostatočné kapacity na akumuláciu energie. Súčasná sieť nemusí byť plne pripravená na rozsiahlu integráciu veterných parkov bez významných investícií.
• Environmentálne obmedzenia: Ochrana prírody (napr. chránené vtáčie územia) a citlivé biotopy môžu obmedzovať umiestňovanie veterných parkov.

Možnosti budúceho rozvoja a perspektívy

Napriek uvedeným výzvam existuje v budúcnosti pre veternú energiu na Slovensku reálna šanca na rozvoj.

• Klimatické ciele EÚ a Slovenska: Slovensko má záväzky v oblasti znižovania emisií a zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie, čo bude vyvíjať tlak na podporu veternej energie.
• Príchod nových investorov: Záujem medzinárodných investorov, ktorí vidia potenciál v transformácii energetiky strednej Európy, môže priniesť nový impulz.
• Technologický pokrok: Neustály vývoj efektívnejších turbín, riešenia pre akumuláciu energie a inteligentné siete znižujú náklady a zvyšujú spoľahlivosť.
• Energetická nezávislosť: Rozvoj vlastných zdrojov energie je strategický pre posilnenie energetickej bezpečnosti krajiny.

Záver

Hoci je využitie veternej energie na Slovensku v porovnaní s vyspelými krajinami zatiaľ obmedzené, existuje značný nevyužitý potenciál. Pre jeho plné naplnenie je však kľúčová predvídateľná a priaznivá legislatíva, jasná podpora štátu, systematické územné plánovanie a intenzívnejšia komunikácia s verejnosťou. Veterná energia má na Slovensku svoje miesto v diverzifikovanom energetickom mixe a môže významne prispieť k plneniu našich klimatických cieľov a k budovaniu udržateľnejšej budúcnosti.

Ďalšie články:

• Slovensko má vietor. Viac, než si myslíme
  Potenciál veternej energie podľa SHMÚ, STU a európskych analýz
  • Aktuálne veterné mapy a klimatické modely
  • Význam nadmorskej výšky, terénu a sezónnosti
  • Porovnanie so susednými štátmi
• Kde má vietor zmysel?
  Reálne využiteľné lokality a ich parametre
  • Veterné mapy SR, priemerná rýchlosť nad 6 m/s
  • Kritériá výberu: vietor, prístupnosť, ochranné pásma
  • Prečo Záhorie, Horná Nitra a Východ vedú
• Slovenské turbíny v prevádzke
  Existujúce projekty a ich skúsenosti
  • Prvé pilotné projekty (OŠKAR, Cerová…)
  • Čo ukázala dlhodobá prevádzka?
  • Výkonnosť a environmentálne hodnotenie
• Čo sa chystá?
  Plánované projekty: Počet, lokalizácia a aktuálny stav
  • Projekty vo fáze EIA, povoľovania či výstavby
  • Mená developerov a verejné dáta
  • Ako sa zmenila situácia po roku 2022?
• Slovenské príklady z praxe
  Prípadové štúdie z regiónov – čo fungovalo, čo nie
  • Napr. Cerová, Trnavská pahorkatina, Levice
  • Aké boli reakcie obyvateľov?
  • Získané poučenia pre ďalšie projekty
• Cesta developera
  Legislatívny proces výstavby: od zámeru po kolaudáciu
  • Povolenia, štátne orgány, dotknuté strany
  • Koľko trvá celý proces a kde najčastejšie viazne
  • Novelizácie zákonov a ich vplyv
• Obec ako hráč pri stole
  Územné plánovanie a úloha samospráv pri povoľovaní
  • Ako územný plán ovplyvňuje možnosť výstavby
  • Dôležitosť včasného zapojenia obcí
  • Kedy má obec právo veta a kedy nie
• Na čo narážame?
  Najčastejšie prekážky rozvoja veterných parkov na Slovensku
  • Byrokracia, odpor niektorých inštitúcií, nesúlad zákonov
  • Dezinformácie a odpor obyvateľov bez dialógu
  • Nedostatočné plánovanie siete (pripojenie)
• Nie sme veterná púšť
  Mýty o nevhodnosti Slovenska na veternú energiu – vyvrátenie s dátami
  • „Máme málo vetra“ – čo ukazujú merania?
  • „Hustota osídlenia neumožňuje výstavbu“ – mýtus
  • „U nás sa to neoplatí“ – argumenty prečo áno
• Samosprávy menia názor
  Postoje obcí a regiónov: Prečo dnes hovoria „áno“ viac než v minulosti
  • Príklady obcí, ktoré prehodnotili svoj postoj
  • Úloha starostov, ZMOSu a verejných debát
  • Ako ovplyvňuje postoj obce celý projekt
• Kde vziať peniaze?
  Financovanie projektov: Eurofondy, štátne výzvy, PPP modely
  • Aktuálne možnosti z Plánu obnovy, OP KŽP a REPowerEU
  • Zapojenie súkromného sektora a komerčných bánk
  • Riziká, výzvy a príklady kombinovaného financovania
• Otvorená komunikácia = menší odpor
  Ako sa na Slovensku darí komunikovať projekty s verejnosťou
  • Čo funguje: infocesty, otvorené stretnutia, 3D vizualizácie
  • Prečo nestačí len zákonné zverejnenie
  • Komunikačné chyby, ktoré vedú k odporu
• Zisk pre obec, nie len pre investora
  Ako môžu veterné parky prispieť do rozpočtu a rozvoja obcí
  • Dane z nehnuteľnosti, nájmy, dobrovoľné príspevky
  • Príklady využitia – škôlky, cesty, kultúra
  • Podmienky pre férovú dohodu obec–developer