Úspech veternej energetiky na Slovensku závisí od kvality komunikácie s miestnymi komunitami. Zákonné povinnosti zverejňovania zámerov často nestačia na rozptýlenie obáv, preto moderní developeri vsádzajú na infocesty, 3D vizualizácie a otvorený dialóg. Transparentnosť od prvého dňa a zapojenie obyvateľov do procesu rozhodovania sú najúčinnejšími nástrojmi proti dezinformáciám. Vyhnutie sa komunikačným chybám a budovanie partnerstva s obcou premieňa počiatočný odpor na konštruktívnu spoluprácu, ktorá je nevyhnutná pre úspešnú realizáciu zelených projektov.
V histórii slovenskej energetiky nájdeme desiatky projektov, ktoré boli technicky dokonalé a finančne podložené, no napriek tomu skončili v zásuvke. Dôvodom nebol nedostatok vetra, ale nedostatok dialógu. V dobe sociálnych sietí a rýchleho šírenia dezinformácií sa komunikácia stáva rovnako dôležitou súčasťou developmentu ako samotná inštalácia turbín. Skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že úspech veterného parku na Slovensku priamo úmerne závisí od toho, nakoľko je investor ochotný vyložiť karty na stôl a zapojiť miestnych obyvateľov do procesu rozhodovania.
Moderný developer už nechodí do obcí s hrubými šanónmi plnými textu, ale s nástrojmi, ktoré dokážu tému priblížiť ľudskou rečou. Najúspešnejšou metódou na búranie mýtov sa ukázali infocesty. Možnosť postaviť sa pod reálne fungujúcu turbínu v Rakúsku alebo v Cerovej, počuť (resp. nepočuť) jej zvuk a vidieť jej vplyv na krajinu, zmení názor človeka rýchlejšie než desať odborných prednášok.
Tieto kroky robia z obyvateľov partnerov. Ak investor dokáže na základe pripomienok občanov napríklad posunúť jednu z turbín o 200 metrov ďalej, aby nekazila konkrétny výhľad, vysiela tým jasný signál, že mu na vzťahoch s komunitou skutočne záleží.
Mnohí investori robia chybu, že sa spoliehajú výhradne na zákonné lehoty a úradné tabule v rámci procesu EIA. Problém je, že úradný jazyk je pre bežného občana často nezrozumiteľný a strohé oznámenie na nástenke obecného úradu môže pôsobiť dojmom, že sa „o nás rozhoduje bez nás“. V momente, keď sa objaví oficiálny zámer, je už často neskoro na budovanie dôvery, pretože priestor v obci medzitým vyplnia špekulácie a poplašné správy.
Zákonné minimum je len kostra, ktorú musí investor obaliť živou komunikáciou. Dobrou praxou sa stáva zriaďovanie pozície lokálneho koordinátora – človeka, ktorý v regióne žije, pozná miestne pomery a je pre susedov tvárou projektu, na ktorú sa môžu kedykoľvek obrátiť.
Analýza neúspešných projektov odhaľuje opakujúce sa vzorce komunikačných zlyhaní. Najväčšou chybou je arogancia moci alebo prehnane technokratický prístup. Ak investor reaguje na obavy matiek o zdravie svojich detí citovaním decibelových tabuliek a noriem bez štipky empatie, odpor sa len vyostrí. Rovnako fatálne je utajovanie informácií – ak sa v obci rozkríkne, že investor už má podpísané nájomné zmluvy s piatimi vlastníkmi, pričom zvyšok obce o ničom nevie, projekt okamžite získava nálepku „netransparentného kšeftu“.
Úspešná komunikácia na Slovensku dnes znamená byť prítomný v regióne, počúvať obavy a odpovedať na ne úprimne, aj keď odpoveď nie je vždy populárna. Len cez takýto filter dokáže projekt prejsť od odporu k akceptácii.
Otvorená komunikácia je kľúčom k srdciam obyvateľov, no k ich rozumu najlepšie prehovárajú čísla. Keď utíchne prvá vlna emócií, na stôl príde zásadná otázka zo strany obecných poslancov a občanov: „Čo z toho budeme mať my?“ Práve o tom, ako sa zelená energia premieňa na konkrétne eurá v obecnej pokladnici a ako môže veterný park financovať rozvoj regiónu, si povieme v nasledujúcom článku.
Seriál 4: Veterná energia na Slovensku: Od prekážok k potenciálu: