Čo sa chystá? Plánované projekty:
Počet, lokalizácia a aktuálny stav

Slovenská veterná energetika zažíva renesanciu s desiatkami nových projektov v procese povoľovania. Od roku 2022, pod vplyvom energetickej krízy a tlaku na dekarbonizáciu, sa príprava veterných parkov stala prioritou nielen pre súkromných investorov, ale aj pre štátnych hráčov ako SPP. Plánované inštalácie sa sústredia najmä na západné a východné Slovensko, kde developeri využívajú moderné technológie na maximalizáciu výkonu. Úspešná realizácia týchto zámerov v procese EIA je kľúčom k posilneniu energetickej sebestačnosti Slovenska a splneniu národných klimatických záväzkov.

Veterné Parky / Veterná energia na Slovensku / Čo sa chystá? Plánované projekty: Počet, lokalizácia a aktuálny stav

Mapa Slovenska so zobrazením lokalít aktuálne posudzovaných v procese EIA pre veternú energiu

Slovenská veterná energetika prechádza po rokoch stagnácie obdobím prudkého oživenia, ktoré poháňa nielen tlak na dekarbonizáciu, ale aj potreba energetickej sebestačnosti. V súčasnosti je v rôznych fázach prípravy a povoľovania niekoľko desiatok projektov, ktoré by mohli zásadne prekopať našu energetickú mapu. Aktuálne plány developerov počítajú s inštalovaným výkonom v stovkách megawattov, čo predstavuje investície v miliardách eur. Tento článok mapuje, kde všade by mali vyrásť nové turbíny, kto za týmito zámermi stojí a v akom štádiu sa nachádza ich schvaľovací proces na úradoch.

Projekty vo fáze EIA, povoľovania či výstavby

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je momentálne najobsadenejšou fázou pre slovenské veterné parky. Na portáli ENVIROPORTÁL pribúdajú zámery, ktoré sa sústredia najmä na lokality s overeným veterným potenciálom a dostupnou infraštruktúrou. Väčšina projektov sa nachádza v štádiu posudzovania povinného hodnotenia, kde sa skúma vplyv na faunu, hlukovú kulisu a krajinný ráz. Hoci je zoznam plánovaných parkov dlhý, cesta od zámeru k prvej vyrobenej kilowatthodine trvá kvôli komplexnej byrokracii a schvaľovaniu prenosovou sústavou často viac ako päť rokov.

Zámery na západnom Slovensku: Najvyššia koncentrácia projektov v okresoch Galanta, Dunajská Streda a Skalica.
Projekty na východe: Rozsiahle parky plánované v okolí Košíc a v regióne dolného Zemplína.
Stav pripojenia: Mnohé projekty čakajú na uvoľnenie kapacít v prenosovej sústave (SEPS) a regionálnych distribučkách.

Vstup do fázy výstavby je zatiaľ limitovaný administratívnymi procesmi, no prvé moderné parky novej generácie už majú k realizácii veľmi blízko. Developeri dnes nepripravujú len jednotlivé turbíny, ale ucelené energetické celky, ktoré počítajú s hybridným zapojením (vietor + fotovoltika + batérie). Táto strategická príprava je kľúčová pre stabilitu siete. Aktuálne dáta ukazujú, že ak by sa podarilo zrealizovať aspoň polovicu rozpracovaných zámerov, Slovensko by dokázalo splniť svoje národné klimatické ciele s predstihom niekoľkých rokov.

Mená developerov a verejné dáta

Trh s veternou energiou na Slovensku už nie je len doménou malých lokálnych hráčov, ale priťahuje aj veľké európske energetické koncerny a etablovaných slovenských investorov. Medzi najvýznamnejších developerov patria spoločnosti ako SPP, ZSE, JESS (Jadrová a energetická spoločnosť Slovenska), či špecializované firmy ako WSB Invest, Green energy holding a J&T Energy Holding, či Energiepark. Tieto subjekty disponujú nielen potrebným kapitálom, ale aj odborným know-how z projektov v zahraničí. Verejné dáta z katastra a obchodného registra potvrdzujú, že investori aktívne zazmluvňujú pozemky a zakladajú projektové spoločnosti (SPV) pre konkrétne lokality.

Štátni hráči: Aktívne zapojenie SPP do budovania veterných parkov ako súčasť transformácie plynárenstva.
Regionálni lídri: Projekty energetických skupín zamerané na posilnenie stability v priemyselných uzloch.
Transparentnosť: Dáta o projektoch sú dostupné v registroch EIA, čo umožňuje verejnú kontrolu a pripomienkovanie.

Prítomnosť silných investorov je zárukou, že projekty sú pripravované v súlade s najprísnejšími európskymi štandardmi. Tieto spoločnosti do procesov vnášajú vysokú mieru profesionality, či už ide o technické merania alebo komunikáciu s dotknutými obcami. Verejnosť tak má k dispozícii podrobné mapové podklady a technické parametre turbín ešte pred začiatkom stavebného konania. Súťaž medzi developermi navyše tlačí na efektivitu riešení, čo v konečnom dôsledku znižuje cenu vyrobenej elektriny pre koncového spotrebiteľa a priemysel.

Ako sa zmenila situácia po roku 2022?

Rok 2022 bol pre energetiku prelomový nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Ruská agresia na Ukrajine a následná energetická kríza spôsobili prudký nárast cien elektriny, čo radikálne zmenilo vnímanie obnoviteľných zdrojov. Veterná energia sa prestala vnímať len ako ekologická alternatíva a stala sa otázkou národnej bezpečnosti. Vláda SR reagovala zrýchlením legislatívnych procesov a identifikáciou tzv. "Go-to zón", kde by malo byť povoľovanie projektov prioritné a administratívne jednoduchšie, aby sa znížila závislosť na dovoze fosílnych palív.

Akcelerácia legislatívy: Snaha o skrátenie procesov EIA a stavebných konaní pre strategické OZE.
Zmena postoja štátu: Vyššia podpora projektov zo strany Ministerstva hospodárstva a envirorezortu.
Energetická kríza ako katalyzátor: Vysoké ceny elektriny zvýšili tlak firiem na vlastné zelené zdroje.

Tento nový kontext viedol k tomu, že sa "zo zásuviek" vytiahli staršie zámery, ktoré boli predtým ekonomicky hraničné. Dnes, pri vyšších trhových cenách a dostupnosti fondov z Plánu obnovy, dávajú tieto investície oveľa väčší zmysel. Obce, ktoré predtým váhali, dnes vnímajú veterné parky ako cestu k stabilizácii vlastných nákladov na energie a k získaniu dodatočných financií pre rozvoj. Rok 2022 tak definitívne ukončil éru skepsy a odštartoval reálne preteky o to, kto na Slovensku postaví prvý moderný veterný park novej éry.

Zoznam projektov

VP Báb (Nitra)
VP Čeladice (Nitra)
VP Čalovec (Komárno)
VP Dedina Mládeže
VP Dojč (Senica)
VP Drahovce (Piešťany)
VP Galanta
VP Horná Kráľová – Hájske (Šaľa)
VP Laborec - Hrubov, Turcovce, Černina, Pakostov, Jankovce (Humenné)
VP Letničie - Petrova Ves (Skalica)
VP Ľudovítová (Nitra)
VP Močenok (Šaľa)
VP Nitra sever (Výčapy Opatovce, Koniarovce, Hrušovany, Preseľany, Kamanová a Horné Obdokovce)
VP Opava – Kosihovce (Veľký Krtíš)
VP Paňa (Nitra)
VP Popudinské Močidľany - Radošovce (Skalica)
VP Pribeta (Komárno)
VE Rohov (Senica)
VP Rúbaň (Nové Zámky)
VP Sereď
VP Strážske (Michalovce)
EP Strekov (Nové Zámky)
VP Stupava (Malacky)
VP Sziget - Dolné Saliby (Galanta)
VP Štefanov (Senica)
VP Šaštín Stráže (Senica)
VP Trnovec nad Váhom (Šaľa)
VP Tvrdošín - Nižná, Štefanov nad Oravou (Tvrdošín)
VP Tvrdošovce (Nové Zámky)
VP Voľa (Michalovce)
VP Vrakúň (Dunajská Streda)
VP Zemplín - Veľká Tŕňa, Veľaty, Kašov, Hrčeľ a Kysty (Trebišov)
EP Žihárec a Kráľov Brod (Šaľa)

VP - veterný park, VE - veterná elektráreň, EP - energetický park

Od plánov k reálnym príkladom z regiónov

Prechod od čísel v grafoch k realite v teréne si vyžaduje pochopenie konkrétnych príbehov z našich regiónov. Plánované projekty sa totiž nebudujú vo vákuu, ale v prostredí, ktoré má svoju históriu a postoje. Aby sme pochopili, prečo sa v niektorých lokalitách darí projekty posúvať vpred a inde narážajú na odpor, musíme sa pozrieť na doterajšie skúsenosti z praxe, ktoré detailne rozoberá nasledujúca kapitola o prípadových štúdiách z Cerovej či Levíc.

Obsah kapitoly: Veterná energia na Slovensku

Seriál 4: Veterná energia na Slovensku: Od prekážok k potenciálu: