Za tie roky, čo píšem o zelených technológiách, najnovšie tu, na webe veterneparky.sk, a mám za sebou viac ako 300 článkov k tejto téme, som si zvykol na všeličo. Mojim cieľom bolo vždy odbúravať strach z neznámeho, vyvracať mýty o obnoviteľných zdrojoch a prinášať overené vedecké poznatky z oblasti fyziky, akustiky či meteorológie. Napriek tomu, že bývame ku každej novote nedôverčiví, veril som, že diskusia o veternej energetike na Slovensku zostane v kultivovanej a odbornej rovine.
Bohužiaľ, situácia v našej krajine dospela do kritického štádia. Konzultácie a verejné prerokovania pilotných zón veternej energie sa premenili na bojisko. Tichá väčšina občanov sa dnes s úžasom pozerá na to, ako sa prekračujú červené čiary korektnej diskusie. Svedkami tohto nebezpečného trendu sme boli na dvoch frontoch: v Trnavskom kraji, kde politickí predstavitelia zneužívajú strach na politické body, a v Michalovciach, kde aktivizmus skĺzol k čistému zastrašovaniu a osobným urážkam.
Pozrime sa podrobne na fakty a najmä na konkrétne mená ľudí, ktorí brzdia modernizáciu Slovenska.
Všetko to začalo koordinovaným politickým tlakom na západe Slovenska. Predstavitelia samospráv Trnavského a Nitrianskeho kraja sa stretli, aby spoločne spísali Spoločné memorandum starostov a primátorov a odštartovali celoslovenskú petíciu proti projektu pološtátnej spoločnosti JESS (Jadrová energetická spoločnosť Slovenska) – „Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie – Západ“.
Za touto iniciatívou netreba hľadať anonymnú „vôľu ľudu“, ale konkrétne politické tváre, ktoré sa rozhodli viezť na vlne lacného populizmu:
Keď si prečítate text ich memoranda a petície, zistíte, že títo volení zástupcovia úplne rezignovali na vedu a radšej prebrali naratívy konšpiračných webov.
V petícii strašia občanov infrazvukom a elektromagnetickým smogom, ktoré vraj spôsobujú migrény, nespavosť a tieseň. Ako vieme z desiatok medzinárodných štúdií a posudkov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), infrazvuk moderných turbín je hlboko pod prahom vnímania človeka a bežná premávka na ceste či vietor v lese generujú silnejšie hodnoty.
Rovnako strašia zmenami mikroklímy, akoby turbíny mali zmeniť zrážky vo vinohradoch (čo odporuje základným zákonom meteorológie), či „neuhasiteľnými požiarmi“, pričom moderné stroje majú integrované automatické plynové hasiace systémy. Vrcholom je strašenie nákladmi na demontáž, hoci každý seriózny investor (a pološtátna JESS obzvlášť) povinne viaže finančné fondy na likvidáciu a recykláciu zariadení po skončení životnosti. Obce s tým nebudú mať žiadne náklady.
Táto rétorika zo západu Slovenska však bola len predohrou k tomu, čo sa stalo na východe krajiny o pár mesiacov neskôr.
Ak si niekto myslel, že odpor v Hlohovci bol vyostrený, verejné prerokovanie v Michalovciach ukázalo, kam až dokáže zájsť zaslepený aktivizmus odtrhnutý od reality. Hlavná postava tamojšieho odporu, vedúci aktivista pán Máčovský, premenil odbornú debatu na inkvizičný proces.
Z videozáznamu je jasné, čo sa stane, keď človeku definitívne dôjdu reálne fyzikálne a legislatívne argumenty. Nastupuje osobná urážka, zastrašovanie a vedomé šírenie dezinformácií.
Máčovský vo svojom monológu chrlí desiatky čísel – „300 štúdií, 600 linkov, 900 posudkov“, fínski, švédski a nemeckí profesori. Táto technika sa v psychológii argumentácie volá 'Gish Gallop' – zahltiť oponenta takým množstvom vytrhnutých tvrdení z internetu, že ich druhá strana nestíha v reálnom čase zaznamenávať, nie to vyvracať.
Aktivista strašil verejnosť tvrdením, že infrazvuk z veterných turbín ohrozuje ľudské zdravie až do vzdialenosti 15 kilometrov. Takéto tvrdenie popiera základné zákony akustiky o šírení vĺn v atmosfére. Ak by infrazvuk z turbín reálne paralyzoval život v okruhu 15 kilometrov, celé Rakúsko, Nemecko či Dánsko by dnes boli vyľudnenými zónami plnými chorých ľudí. Miesto toho tam ľudia normálne žijú v tesnej blízkosti veterných parkov a tešia sa z lacnej a čistej energie.
Keď aktivistovi chýba vecná chyba v posudku HIA (Human Impact Assessment – posúdenie vplyvov na zdravie ľudí), klesá na úplné argumentačné dno. Útočí priamo na vek spracovateľky:
„Tu HI-u vypracovala 79 ročná pani doktorka...“
Ide o klasický faul Ad Hominem (útok na človeka) spojený s primitívnym ageizmom. Miesto toho, aby pán Máčovský odborne a matematicky napadol hlukovú štúdiu, kádruje vek uznávanej expertky, ktorá drží v rukách platný certifikát odbornosti. Zástupca JESS, a. s., to v závere vystihol presne – spochybňovať prácu niekoho len preto, že má určitý vek, je hlboko cez čiaru ľudskej aj profesijnej slušnosti. Vek neznižuje váhu certifikátu a exaktnej matematiky, ktorú táto analýza obsahuje.
Gradácia Máčovského vystúpenia prichádza vo chvíli, keď na celú sálu a na kameru vyhlási smerom k zástupcom navrhovateľa:
„JE TO PODVOD ! JE to veľký podvod pred očami ľudí. Pred očami celej krajiny. Čo sa tuná deje. VY STE TOHO PODVODU SÚČASŤOU.“
Tu už končí sranda a sloboda prejavu. Nazvať predstaviteľov investora a spracovateľov štúdií „podvodníkmi a klamármi“ je právne žalovateľné. Na Slovensku nemôžete beztrestne kriminalizovať ľudí a obviňovať ich z podvodov len preto, že sa vám nepáči ich projekt.
Máčovský sa takýmito výrokmi vystavuje trom zásadným právnym rizikám:
Zástupca JESS reagoval s obdivuhodným pokojom, ktorý aktivistu úplne odzbrojil. Keď Máčovskému, ktorý sa pasuje za experta po „1,5 roku čítania internetu“, odkázal:
„Ak skutočne máte takéto podozrenie, ako občan tejto krajiny, dajte to na súd. Naštartujte ten proces. Potom budeme vidieť, či spochybňovanie odborníkov (. . . ) je dôvod na to, aby sme spochybnili jej analýzu.“
Týmto momentom investor obrátil hru. Súd totiž nie je kultúrny dom. Na súde sa netlieska, nekričí a neplatí tam divadlo pre emócie. Na súde musíte vytiahnuť exaktné merania a znalecké posudky. Ak pán Máčovský tie žaloby nepodá (alebo mu ich súd pre nedostatok dôkazov okamžite zmetie zo stola, čo sa pri jeho argumentoch o 15 km infrazvuku stane), definitívne potvrdí to, čo tichá väčšina v sále tušila od prvej minúty: že jeho slová boli len prázdne, silácke výkriky určené pre potlesk vystrašeného publika.
Na pochopenie toho, prečo verejné prerokovanie veterného parku v Michalovciach sprevádzali emócie hraničiace s agresiou, netreba študovať energetické tabuľky, ale fenomén moderného sieťového aktivizmu. Hlavným motorom masového odporu voči veterným turbínam sa totiž stal muž, ktorého príbeh pripomína psychologickú prípadovú štúdiu – Slobodan Máčovský.
Pre akademickú obec postava úsmevná, pre tisíce iných novodobý prorok. Máčovský, bývalý bankár, ktorý po životnom zlome našiel novú identitu na brehoch indickej rieky Gangy a na sociálnych sieťach roky pôsobí v odeve jogína ako „Swami Dayananda“, si vybudoval oddané 20-tisícové publikum na predaji tibetských misiek, ómovačiek a otváraní kontroverzných tém. Svojim fanúšikom sa v minulosti úprimne vyznával aj z osobných zlyhaní, napríklad, že sa nesprával najkrajšie k svojej manželke či ďalším blízkym osobám.
Rovnakým spôsobom, akým sa pred rokmi zo dňa na deň pretransformoval na duchovného guru, sa po jednom telefonáte s matkou premenil na samozvaného experta na negatívne vplyvy veterných elektrární. Keď sa dozvedel, že veterné turbíny majú stáť v blízkosti jeho domu, jeho pragmatický postoj k zelenej energii sa zmenil na intenzívny osobný boj. Za 1,5 roka dokázal cez početné videá radikalizovať svoje ezoterické publikum natoľko, že pred témou veterných elektrární dnes cúvajú aj špičkoví politici ako premiér Robert Fico či minister Tomáš Taraba slovami:
"Slovensko žiadne veterné parky nepotrebuje".
Hlasnú 20-tisícovú armádu na sieťach navyše zacítili politickí dravci typu Zoroslava Kollára či poslancov TTSK, ktorí tému preberajú pod svoj patronát, čo spätne nalieva Máčovskému odvahu na otvorenú konfrontáciu a vyhrážky voči zástupcom spoločnosti JESS. Celé toto davové šialenstvo a petícia s 27-tisíc podpismi sa pritom v algoritme strachu scvrkli na veľmi prozaický, osobný motív: strach zo straty hodnoty jedného rodinného domu v obci Vinohrady nad Váhom.
Tému odporúčame sledovať hlbšie: Ako sa zrodil fenomén Swamiho Dayanandu? Čo presne sa stalo vo Varanasi a ako sa paralely z jeho osobného života premietajú do jeho agresívneho aktivizmu voči energetikom? Prečítajte si exkluzívny profilový materiál: Daniel Máčovský, prvý slovenský samozvaný swami
Keď si spojíme hlohovské memorandum plné mýtov a michalovský útok plný agresivity, dostávame jasný obraz o tom, ako dnes vyzerá organizovaný odpor voči veterným parkom na Slovensku. Nie je to odborná opozícia. Je to koordinovaná kampaň strachu, dezinformácií a politického marketingu.
Položme si na záver zásadnú otázku: Kto v tomto celom procese koná s plnou právnou a odbornou zodpovednosťou?
Sú to projektanti, inžinieri a certifikovaní odborníci, ktorí sa pod exaktné výpočty, hlukové mapy a dopadové štúdie podpisujú svojím vlastným menom, licenciou a nesú za ne plnú právnu zodpovednosť? Alebo sú to populistickí politici a „internetoví odborníci“, ktorí bez dôkazov kriminalizujú druhých ľudí, strašia obyvateľov ezoterikou o infrazvuku a neváhajú verejne urážať starších ľudí, len aby získali minútu slávy na sociálnych sieťach?
Tichá väčšina na Slovensku si zaslúži lacnú, čistú a domácu energiu z vetra. A predovšetkým si zaslúži diskusiu založenú na faktoch, nie na urážkach a strachu. My na stránkach veterneparky.sk budeme v tomto zápase za pravdu a fyziku pokračovať aj naďalej a budeme sledovať, či sa vyhrážky súdom od aktivistu smerom k zástupcom spoločnosti JESS a.s. naplnia, alebo išlo len o prejav zúfalstva, kedy sa útočník dostane do kúta vlastnou chybou - a zistí, že nemá argumenty. Vtedy uvidí svoju trápnosť v plnej nahote a začne urážať, nadávať, kriminalizovať.
Čítajte viac na blogu: Verejné prerokovanie výstavby veterných elektrární v Michalovciach: Máčovský sa zástupcom Jess a. s. a znalcom vyhrážal súdom
Seriál 4: Veterná energia na Slovensku: Od prekážok k potenciálu: