Turbíny zaberajú veľa poľnohospodárskej pôdy:
Koľko pôdy reálne zaberajú a ako sa využíva ďalej

Argument, že veterné turbíny zaberajú príliš veľa poľnohospodárskej pôdy, je v rozpore s technickými faktami. Reálny trvalý záber pôdy jednou turbínou predstavuje len zlomok percenta rozlohy priemerného poľa, pričom zvyšná plocha zostáva plne dostupná pre pestovanie plodín alebo pastvu dobytka. Veterná energia umožňuje unikátne duálne využitie krajiny, kde farmári profitujú z nájmu za pozemky bez toho, aby museli obmedziť svoju agrárnu produkciu. Prítomnosť turbín je tak pre poľnohospodársky sektor ekonomickým prínosom, nie prekážkou.

Veterné Parky / Mýty, bludy, fakty / Turbíny zaberajú veľa poľnohospodárskej pôdy: Koľko pôdy reálne zaberajú a ako sa využíva ďalej

Kombajn žne pšenicu v bezprostrednej blízkosti veže veternej turbíny

Obava zo straty úrodnej pôdy je v poľnohospodárskej krajine, akou je Slovensko, prirodzená. Často sa objavuje argument, že výstavba veterných parkov „kradne“ plochu určenú na pestovanie potravín a znemožňuje farmárom prácu. Pri pohľade na technické výkresy a reálnu prax v teréne však zisťujeme, že ide o jedno z najväčších nedorozumení v diskusii o OZE. Veterná energia je totiž z hľadiska záberu pôdy jedným z najšetrnejších zdrojov, pretože drvivá väčšina plochy areálu zostáva naďalej plnohodnotne využiteľná pre agrárnu výrobu bez akýchkoľvek obmedzení.

Základňa turbíny vs. celé pole: Čo sa mení?

Hoci veterný park môže zaberať plochu niekoľkých desiatok hektárov, samotná technológia z nich „odkrojí“ len zlomok. Reálny trvalý záber pôdy sa obmedzuje len na betónový základ veže a spevnenú plochu pre žeriav potrebnú na údržbu. V praxi to znamená, že jedna moderná turbína trvalo zaberie plochu približne 400 až 800 metrov štvorcových. Zvyšok poľa, ktorý sa nachádza priamo pod rotujúcimi lopatkami, zostáva nedotknutý. Na jednom hektári tak turbína fyzicky obsadí menej ako 2 až 5 % plochy, zatiaľ čo zvyšných 95 % a viac môže farmár naďalej využívať.

Základňa veže je kompaktná a umožňuje orbun až do tesnej blízkosti stavby.
Prístupové cesty sú často navrhnuté tak, aby ich mohli využívať aj poľnohospodárske stroje.
Elektrické vedenia sú zakopané hlboko v zemi, takže nebránia hlbokej orbe.
Veterný park neznamená oplotenie areálu; krajina zostáva priechodná.

V porovnaní s veľkými fotovoltickými elektrárňami, ktoré môžu pokryť celé pole panelmi, je vietor pre poľnohospodárov ideálnym partnerom. Umožňuje totiž tzv. duálne využitie pôdy. Farmár dostáva stabilný nájom za pár metrov štvorcových plochy, ktorú by aj tak obhospodaroval s minimálnym ziskom, zatiaľ čo na zvyšku lánu pokračuje v pestovaní pšenice, repky alebo kukurice bez akýchkoľvek technologických bariér.

Poľnohospodárstvo pod turbínami: Skúsenosti farmárov

Skúsenosti z krajín s rozvinutou veternou energetikou, ako sú Rakúsko či Dánsko, potvrdzujú, že prítomnosť turbín nemá žiadny negatívny vplyv na výnosy plodín ani na zdravie hospodárskych zvierat. Kravy, ovce aj kone sa v blízkosti turbín pasú bez známok stresu a v letných mesiacoch dokonca využívajú tieň veže ako úkryt pred prudkým slnkom. Moderné turbíny nevypúšťajú žiadne látky, ktoré by kontaminovali pôdu alebo podzemné vody, čo je kľúčové pre zachovanie ekologického certifikátu fariem.

Stroje môžu bezpečne pracovať v okolí veží vďaka presnej GPS navigácii.
Turbíny nespôsobujú vibrácie, ktoré by poškodzovali koreňové systémy rastlín.
Vlhkostné pomery pôdy zostávajú zachované, nedochádza k ich vysušovaniu.
Farmári získavajú dodatočný stabilný príjem, ktorý im pomáha v krízových rokoch.

Pre mnohých poľnohospodárov je nájomné od energetických spoločností dôležitým finančným pilierom. Umožňuje im investovať do modernejšej techniky alebo lepšie čeliť výkyvom cien komodít na trhu. Veterný park teda poľnohospodárstvo neničí, ale naopak, zvyšuje jeho ekonomickú stabilitu. Je to symbióza, kde pôda produkuje dve cenné komodity naraz: potraviny na svojom povrchu a čistú energiu vysoko nad ním.

Vplyv na údržbu, zavlažovanie a mechanizáciu

Moderné poľnohospodárstvo sa spolieha na veľkú mechanizáciu a niekedy aj na zavlažovacie systémy. Pri plánovaní veterného parku sa tieto faktory berú do úvahy už v štúdii uskutočniteľnosti. Projektanti navrhujú umiestnenie veží tak, aby nekomplikovali pohyb kombajnov a nezasahovali do existujúcich melioračných systémov. Ak je v lokalite potrebné zavlažovanie, turbíny sa umiestňujú na okraje parciel alebo sa ich základy prispôsobujú tak, aby nebránili pohybu zavlažovacích rámp.

Umiestnenie turbín rešpektuje logiku obrábania pôdy v dlhých líniách.
Spevnené plochy uľahčujú prístup techniky k poliam aj počas nepriaznivého počasia.
Prítomnosť parku neobmedzuje leteckú aplikáciu hnojív, ak je v regióne bežná.
Pravidelná údržba turbín prebieha bez zásahu do prebiehajúcich žatiev.

Z hľadiska mechanizácie je dôležité, že turbína je stacionárny objekt, ktorý sa dá ľahko zaniesť do digitálnych máp moderných traktorov. Nedochádza tak k žiadnemu zvýšeniu rizika kolízie. Celkovo možno povedať, že veterný park mení poľnohospodársku krajinu len minimálne, pričom prináša modernú infraštruktúru, ktorá môže farmárom uľahčiť logistiku a prístup k ich pozemkom počas celého roka.

Od využitia pôdy k riadeniu energetickej sústavy

Ukázali sme si, že veterné turbíny sú k pôde prekvapivo ohľaduplné a poľnohospodárov o ich živobytie nepripravujú. Ak však dokážeme efektívne využívať plochu polí, dokážeme rovnako efektívne riadiť aj elektrinu, ktorú vietor vyrobí? Častou námietkou je, že táto energia je chaotická a nedá sa ovládať. V nasledujúcom článku sa preto pozrieme na to, ako funguje riadenie výkonu, prečo sú moderné siete pripravené na OZE a akú úlohu v tom hrá akumulácia a vodík.

Obsah kapitoly: Mýty, bludy, fakty

Seriál 8: Mýty, bludy, fakty: Vyvraciame nezmysly o veternej a solárnej energii: